Zabráňte vzniku plesní v interiéri
AKO ZABRÁNIŤ VZNIKU PLESNÍ V OBYTNÝCH PRIESTOROCH
Plesne, riasy, kvasinky, huby a rôzne iné mikroorganizmy sprevádzajú ľudstvo prakticky počas celej jeho histórie. Potom, ako si človek vybudoval príbytky, tieto sa stali útočiskom pre celé skupiny mikroorganizmov, s ktorými musel človek spolunažívať. Ľudia sa postupne začali voči týmto neželaným a škodlivým parazitom brániť a s rozvojom chémie aktívne využívať mnohokrát i prudko jedovaté prípravky na ich likvidáciu. Paradoxne však dochádzalo k javu, že síce odstránili pôsobenie parazitických mikroorganizmov, ale žili v prostredí plnom agresívnych chemických prípravkov, takže v konečnom dôsledku sa dostali len z dažďa pod odkvap.
Príčiny vzniku plesní v bytoch môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín a to:
1. poškodenie stavby zatekajúcou vodou – jednorázovo alebo trvalo
2. nesprávne užívanie objektu z hľadiska kúrenia a vetrania
Pri prvom prípade je jasné, že keď odstránime príčinu vlhkosti, obyčajne zmizne aj problém s plesňami. Druhý prípad je častejší a stretávame sa s ním prakticky každodenne. V posledných rokoch došlo k masívnej výmene relatívne netesných starých okien a dverí za nové, ktoré dokážu takmer dokonale uzavrieť obytný priestor. Zároveň takmer každý rok dochádza k zvýšeniu cien energií a tak ľudia začali šetriť na kúrení. Kombináciou týchto dvoch skutočností často dochádza k tomu, že v obytných priestoroch sa nekúri tak ako sa má, ale priestory sa vykurujú len v určité hodiny a aj to len na nedostatočné teploty a tým sa stane, že steny objektov sú často podchladené. Výsledkom je pocit tepelnej nepohody, zaplesnenie najskôr rohov a neskôr aj celých obvodových stien a prakticky žiadne úspory za energiu na kúrenie. Prečo to tak je? Odpoveď je jednoduchá! Keď sa v objekte málo kúri, steny do seba absorbujú málo tepla a tým sú chladné. Teplo zo stien uniká von do okolia, či je stavba zateplená alebo nie. Len v prípade zateplenej stavby je to pomalšie. Človek po príchode domov zistí, že má v byte alebo dome chladno. Tak pridá na kúrení alebo to za neho spraví automatika. Lenže tých pár hodín, ktoré strávi doma pri zvýšenej teplote je málo na to, aby sa steny prehriali na „správnu“ teplotu. Potom ide spať a teplotu zas zníži. Takže steny sa zas ochladia a takto to ide po celú vykurovaciu sezónu.
Na čo však ľudia často zabúdajú je vetranie. A v tom je ešte väčší problém ako nedokurovanie. Staré netesné okná a dvere objekt priebežne „vetrali“, takže obsah vody vo vzduchu kvantitatívne vyjadrovaný cez relatívnu vlhkosť vzduchu málokedy dosahoval kritické hodnoty pre tvorbu plesní. Pri nových oknách a dverách prakticky nedochádza k priebežnej výmene vzduchu nasýteného vodou a ak k tomu pripočítame faktor nekúrenia, tak vzniká kombinácia stavu – v byte mám chlad, vonku je zima a to mám ešte aj vyvetrať?! A to je základ vzniku plesní! Relatívna vlhkosť vzduchu v obytnom priestore rastie vplyvom vyparovania sa vody z bežnej činnosti ako je umývanie sa, umývanie riadu, varenie, sušenie odevov, vyparovanie z kvetín, až trvalo dosiahne kritickú hodnotu nad 60%. Steny sú „tepel- ne podvyživené“ a ich povrchová teplota v kritických miestach – rohy, vstavané skrine na obvodových stenách, sedacie súpravy prisunuté k obvodovým stenám a podobne - dosiahne kritickú teplotu, čo je okolo 13°C. Na týchto miestach začne dochádzať ku kondenzácii vody zo vzduchu. Stena túto vodu absorbuje, zvyšuje sa jej vlhkosť a úmerne s jej zvyšujúcou sa vlhkosťou klesá jej tepelnoizolačný odpor. Jej povrchová teplota ešte viac klesá a o to rýchlejšie na nej kondenzuje voda zo vzduchu. Až vlhkosť muriva dosiahne kritickú hodnotu a objavia sa na nej prvé plesne, ktorým pre život stačia organické zložky v náterovej hmote. A problém je na svete!
Pritom stačí spraviť len tak málo. Držať sa pravidla: Kúriť a vetrať!
V prípade kúrenia nie je myslené kúriť bezhlavo a plytvať energiou, ale zmeniť spôsob kúrenia. A v prípade vetrania zmeniť svoj pohľad na vetranie a vedieť ako vetrať.
Ako zmeniť spôsob kúrenia? Veľmi jednoducho. Prvé čo treba mať na pamäti je to, že keď začne vykurovacia sezóna, treba zabudnúť na vetranie cez tzv. vetračky! Treba si len uvedomiť, že aby sa steny mohli ohriať, potrebujú na to čas a dávku tepla. A pri otvorených vetračkách nám trvalo odchádza teplo von a do priestoru nám trvalo prúdi studený vzduch zvonku a ochladzuje nám obytný priestor a steny. Takže ráno keď vstaneme, zatvoríme všetky ventily na radiátoroch a otvoríme okná dokorán. Prievanom počas cca 3-5 minút vyvetráme celý obytný priestor. Ide nám o výmenu vzduchu, nie o ochladzovanie stien. Potom okná zatvoríme a ventily na radiátoroch nastavíme na 20°C v obytnom priestore. Takto budeme kúriť celý deň aj počas našej neprítomnosti. Prakticky všade sú už namontované termostatické hlavice a tie reagujú na všetky dodatočné zdroje tepla, takže v prípade slnečného dňa nám aj slnko pomôže dosiahnuť teplotu a hlavica obmedzí prívod tepla z nášho zdroja. Po príchode z práce si môžeme sami alebo pomocou programovateľného termostatu teplotu zvýšiť na 21 až 22°C, čo už nie je problém. Aký je v tom rozdiel? Budete prichádzať do obydlia, ktoré má teplé steny a nesála na vás z nich chlad. Jednoducho sa vám zmení teplotný komfort priestoru. A večer pred spaním si môžete znížiť vykurovaciu teplotu buď v celom dome alebo len v spálni. Dokonca si budete môcť dovoliť kúrenie na noc aj vypnúť, Samozrejme, že toto závisí aj na type domu či bytu a momentálnej vonkajšej teplote. Je to možné len v domoch s murovanými stenami, nie v drevodomoch alebo domoch zo stenami z polystyrénu. Tieto domy na rozdiel od murovaných nemajú dostatočnú tepelnú kapacitu.